Dr.Memento

Autor: Tomas Tahotny | 19.1.2015 o 14:49 | Karma článku: 2,79 | Prečítané:  251x

Dr. Memento zistil, že musí ísť po dlhej dobe na poštu v jednom malebnom mestečku odkiaľ pochádza.Po vstupe do priestorov je zhrozený, pretože nastala klasická situácia s akou sa stretol už asi každý.Na pošte sa nachádza asi päť priehradok čiže dostatočný počet aj keby tam bolo veľa ľudí.Ale Dr.Memento je zarazený, pretože z piatich okienok “pracuje“ iba jedno a pri ňom sa tiahla dlhokánska rada určite spokojných zákazníkov pošty.Dr. Memento v tom momente ostal smutný, lebo nikto nemal ani najmenšiu snahu sa ozvať alebo nedaj bože sťažovať.Ale Dr.Memento je iný a tak rozrušený zaklopal na dvere riaditeľky danej pobočky.Po otázke prečo robí iba jedno okienko dostal odpoveď,že nemajú ľudí a niečo v tom zmysle, že majú výpadok systému.Samozrejme po tomto extempore sa Dr. Memento pobral znechutený preč.Ale čo ho zarazilo najviac bolo, že ľudia aj naďalej stáli v rade bez toho aby sa pridali k jeho sťažnostiam u riaditeľky pobočky.

 

Pevne verím, že sa v tomto príbehu našlo veľa ludí žažívajúcich podobné situácie či už na pošte, v banke alebo na inej prevádzke, ktorá poskytuje služby akéhokoľvek charakteru.

Zaujala ma jedna vec.Sme naozaj národ holubičí kedy sa doma potichu šomre, ale v danej situácii sa nikto neozve? Veď kam chceme posunúť túto krajinu ak sa ľudia neozvú ani na takej prevádzke ako je  napríklad pošta.A pritom za tie služby platia ťažké peniaze.Verím tomu, že keby sa k mojím sťažnostiam pridali ďalší nespokojný klienti bola by riaditeľka ochotná túto situáciu riešiť.Ale keďže som bol sám minula sa moja sťažnosť účinkom.

Ale čo ma zarazilo najviac boli pohľady ľudí na moju osobu kedy sa mi zdalo,že ma vlastne odcudzovali a ako si dovoľujem sa vôbec sťažovať.Na druhej strane mi ich bolo ľúto pretože tam stáli poslušne ako ovečky.Pochádza tento behaviorálny prístup ešte z čias minulých kedy sa naozaj slovenskej bedači ohýbali chrbty a kôli jednému rebelovi zvykla trpieť celá dedina?

Tento jav si všímam naozaj všade.Či už v supermarkete kedy pri jednej kase stojí rada ľudí a tak keď sa nikto nesťažuje nemá nikto dôvod na to aby spustil aj druhú kasu.Tento prístup pripisujem dejom z histórie, ktorý som spomenul vyššie a bude ešte trvať veľa rokov kedy sa ľudia uvedomia, že jedine sťažnosťami dosiahnu lepšieho zaobchádzania.Alebo sa boja inštinktívne ozvať pretože tento im ostal ešte v krvi z dôb minulých?Naozaj som veľmi smutný keď vidím ľudí ako iba v rade ticho šomrú a naozaj poslušne stoja bez toho aby otvorene vyjadrili svoju nespokojnosť s danou situáciou, ktorá ovplyvňuje ich životy a hlavne peňaženky.Je to naozaj tak ako to bolo v minulosti, že z toho davu ľudí sa nájde naozaj iba jeden jedinec, ktorého hneď onálepkujú pomyselnou nálepkou rebel a ostatok ľudského stáda sa bojí, že bude za túto trúfalosť potrestané?Myslím, že žijeme už v dosť pokročilej dobe kedy by sa ľudia nemuseli báť vyjadriť svoju nespokojnosť so zlými službami, ktoré sa im dostávajú.Určite by ako naša krajina tak aj kvalita poskytovaných služieb dostali na úplne inú úroveň keby sa ozvalo viac ľudí a kompetentní by si možno taktiež uvedomili, že tadiaľ cesta nevedie.

 

Preto aspoň týmto článkom chcem apelovať na ľudí aby sa sťažovali ak im nie je poskytnutá kvalita.Či už pri poštovej priehradke alebo v obchodnom dome.Jednoducho pýtajte si to čom Vám patrí a začo si riadne platíte.Pretože iba tichým šomraním s ovládačom v ruke v prítmý obývačky nič nedosiahneme.

 

Pretože tam Vás nik nepočuje.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?