Syndróm vyhorenia

Autor: Tomas Tahotny | 28.7.2016 o 9:00 | Karma článku: 3,37 | Prečítané:  258x

Poznáte ten pocit, keď sa ráno vstáva s nechuťou a už ráno sa Vám v podstate nič nechce a ako tak sa musíte nútiť napriek tomu, že tam ten pomyselný zámer je?

Bežné maličkosti dňa Vám už nerobia radosť, nič Vás nebaví, na nič nemáte energiu (aj keď veľmi chcete)  a veci či činnosti, ktoré vás tešili vás zrazu iritujú a v podstate otravujú?

 

Vitajte v mojom klube, v ktorom blúdim už viac ako rok a snažím sa s ním žiť.

 

Členom tohto nie exkluzívneho klubu som už viac ako rok. Ten kto ho pozná vie, že ťažko je z neho odísť, ale ľahko sa do neho dostať. Rád by som Vám poradil aby ste si dávali pozor pretože nech robíte čo robíte niet z neho potom úniku.

 

A skúšate to stále dokola. Nové auto, šport, nové oblečenie, vzdelávanie atď, ale pocit spokojnosti sa stále nedostavil. Práve naopak. Pocit prázdnoty a beznádeje sa stále prehlbuje.

 

Máte pocit, že vlastne už nič Vás nedokáže nadchnúť a len tak sa plavíte na vlnách depresie, ktorá nie a nie odísť.

 

V podstate by ste mali byť spokojný. Lebo máte všetko načo si len spomeniete a tak to skúšate so skromnosťou, že akože sa odbremeníte. Ale ani to nepomáha. Je Vám to vlastne úplne jedno. Totálna rezignácia.

 

Priateľka si kúpila nové auto, či spravila štátnice? Je Vám to jedno a neviete sa s ňou tešiť a pritom Vás to tak trápi a chceli by ste sa. Ale žiaľ nejde to.

 

Čítate rôzne motivačné knihy, či články lebo chcete z toho hrozného klubu von. Ale všade samé drísty ako máte myslieť pozitívne, usmievať sa  do zrkadla na seba, vyliezť na balkón a kričať do sveta aký je dnes krásny deň. Ale opäť to skúšate a zase to nepomáha.

 

Už aj kamaráti Vám začínajú liezť na nervy a akýkoľvek pokus ísť s nimi na kávu alebo posedieť zlyháva. Chcete byť sám so sebou so svojimi knihami, ktoré Vás neotravujú tými istými rečami a blábolami, ktoré Vás tak zaťažujú a vysávajú z už aj tak vysatého tela ( alebo duše? ) .

 

Stále dokola hladáte zmysel Vašeho bytia na tejto zemi, ale bezmocnosť je stále väčšia a väčšia. Dokonalosť neexistuje.

 

Ste relatívne úspešný ( čo to ten úspech vlastne je ) , darí sa Vám, ale zisťujete, že vlastný zákazníci Vám lezú na nervy, obchodníci, ktorý Vám nosia biznis už úplne. Už to robíte iba kvôli prežitiu. Zmena stále neprichádza. A preto ste na seba ešte náročnejší a prísnejší. ( ani si neuvedomujete, že práve tieto okolnosti tento stav ešte zhoršujú. )

 

Skúšate dovolenku, ale vlastne Vy na ňu nechcete ísť, že čo tam vlastne budete. Nakoniec sa síce dáte nahovoriť, ale ani tam sa necítite dobre a najradšej by ste sa vystrelili na Mars, kde by ste mohli v pokoji  a izolovane rozmýšľať. Partia ide k moru no Vy ostávate na izbe, nepohnuto, s kamenným výrazom v tvári pozerajúc do plafónu. Vlastne sa tešíte domov.

 

K svojím démonom.

 

A boj pokračuje.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?